Život Prešova
online
online
Históriu hradu Čičva si prišlo pripomenúť asi 100 nadšencov
04.10.2009 Celý región
Sedliská 4. októbra (TASR) - Hrad Čičva vo Vranovskom okrese sa pridal k celoslovenskému podujatiu s názvom Výstup na 101 slovenských hradov a zámkov Slovenska.Hrad, na ktorom kedysi prebývala aj Alžbeta Bátoriová, cez víkend privítal viac ako 100 nadšencov prírody a histórie.
V úvode podujatia privítal všetkých zúčastnených starosta obce Sedliská, Jozef Dobrocký. Peter Pienčák z Vlastivedného múzea v Hanušovciach informoval o faune a flóre, ako aj o archeologických výskumoch, ktoré sa v minulosti na hrade a jeho okolí vykonali. Pri posledných vykopávkach sa na nádvorí hradu našla kovolejárska dielňa zo stredoveku. V blízkosti hradného vrchu sa v 2. storočí pred našim letopočtom usídlili Kelti, kde vzniklo sídlisko väčšieho významu. Podľa Pienčákových slov tu v zemi zostali zlomky keramiky, významnejším nálezom je zlomok sapropelitového náramku, no predovšetkým krásna bronzová spona na spínanie šiat.
Najstarším účastníkom, ktorý si prišiel pripomenúť históriu hradu, bol 71-ročný Jozef Kucik z Továrneho. Najmladšou záujemkyňou o poznávanie histórie bola iba 2,5-ročná Timea Šintajová. Špeciálnu cenu najstatočnejšieho účastníka získal František Chmeľ, ktorý vyšiel na hradný vrch aj napriek svojmu pohybovému hendikepu. V závere bolo pre všetkých, ktorí sa prišli dozvedieť viac o dejinách čičvianskeho hradu, pripravené chutné občerstvenie.
Podľa internetovej stránky www.vranov.sk bol hrad Čičva daroval v roku 1270 kráľ Štefan V. šľachticovi Rainoldovi za zásluhy na výpravách kráľovského vojska. Pôvodnú najstaršiu časť hradu z prechodného románsko-gotického obdobia tvoril hradbový múr nepravidelného pôdorysu s okrúhlou vežou a ostrou hranou - britom a priľahlým palácom nepravidelnej dispozície. Okrúhla veža s britom bola na Slovensku vzácnym javom v architektúre ranostredovekých hradov a dostala sa sem pravdepodobne zo Sliezska, kde možno nájsť podobný typ.
Hrad mal strážnu a kontrolnú úlohu pri dôležitej diaľkovej ceste, spájajúcej Sliezsko a Poľsko pozdĺž severných svahov Karpát so Sedmohradskom. V 14. storočí bol hrad doplnený o palác, v druhej polovici 16. storočia bola pristavaná južná delová bašta s predhradím a valcovou vežou. Najväčšia prestavba hradu sa konala koncom obdobia gotiky, na konci 15. a začiatkom 16. storočia. Hrad patril Rozgoňovcom až do roku 1523. V roku 1524 kráľ Ľudovít II. daroval panstvo Bátoriovcom. Od roku 1527 sa na hrade konali zhromaždenia Zemplínskej župy a bol tu umiestnený župný archív, ktorý pri požiari hradu zhorel. V priebehu 17. storočia hral hrad dôležitejšiu úlohu v protihabsburských povstaniach. Po víťazstve cisárskych vojsk ho v roku 1717 nariadili zbúrať, odvtedy leží v ruinách. Pod hradom je nedostavaná hrobka Barkóciovcov z roku 1909. Obyvatelia osady Podčičva pod hradom aktívne zachovávajú korytárske remeslo.
V úvode podujatia privítal všetkých zúčastnených starosta obce Sedliská, Jozef Dobrocký. Peter Pienčák z Vlastivedného múzea v Hanušovciach informoval o faune a flóre, ako aj o archeologických výskumoch, ktoré sa v minulosti na hrade a jeho okolí vykonali. Pri posledných vykopávkach sa na nádvorí hradu našla kovolejárska dielňa zo stredoveku. V blízkosti hradného vrchu sa v 2. storočí pred našim letopočtom usídlili Kelti, kde vzniklo sídlisko väčšieho významu. Podľa Pienčákových slov tu v zemi zostali zlomky keramiky, významnejším nálezom je zlomok sapropelitového náramku, no predovšetkým krásna bronzová spona na spínanie šiat.
Najstarším účastníkom, ktorý si prišiel pripomenúť históriu hradu, bol 71-ročný Jozef Kucik z Továrneho. Najmladšou záujemkyňou o poznávanie histórie bola iba 2,5-ročná Timea Šintajová. Špeciálnu cenu najstatočnejšieho účastníka získal František Chmeľ, ktorý vyšiel na hradný vrch aj napriek svojmu pohybovému hendikepu. V závere bolo pre všetkých, ktorí sa prišli dozvedieť viac o dejinách čičvianskeho hradu, pripravené chutné občerstvenie.
Podľa internetovej stránky www.vranov.sk bol hrad Čičva daroval v roku 1270 kráľ Štefan V. šľachticovi Rainoldovi za zásluhy na výpravách kráľovského vojska. Pôvodnú najstaršiu časť hradu z prechodného románsko-gotického obdobia tvoril hradbový múr nepravidelného pôdorysu s okrúhlou vežou a ostrou hranou - britom a priľahlým palácom nepravidelnej dispozície. Okrúhla veža s britom bola na Slovensku vzácnym javom v architektúre ranostredovekých hradov a dostala sa sem pravdepodobne zo Sliezska, kde možno nájsť podobný typ.
Hrad mal strážnu a kontrolnú úlohu pri dôležitej diaľkovej ceste, spájajúcej Sliezsko a Poľsko pozdĺž severných svahov Karpát so Sedmohradskom. V 14. storočí bol hrad doplnený o palác, v druhej polovici 16. storočia bola pristavaná južná delová bašta s predhradím a valcovou vežou. Najväčšia prestavba hradu sa konala koncom obdobia gotiky, na konci 15. a začiatkom 16. storočia. Hrad patril Rozgoňovcom až do roku 1523. V roku 1524 kráľ Ľudovít II. daroval panstvo Bátoriovcom. Od roku 1527 sa na hrade konali zhromaždenia Zemplínskej župy a bol tu umiestnený župný archív, ktorý pri požiari hradu zhorel. V priebehu 17. storočia hral hrad dôležitejšiu úlohu v protihabsburských povstaniach. Po víťazstve cisárskych vojsk ho v roku 1717 nariadili zbúrať, odvtedy leží v ruinách. Pod hradom je nedostavaná hrobka Barkóciovcov z roku 1909. Obyvatelia osady Podčičva pod hradom aktívne zachovávajú korytárske remeslo.
0
www.ZIVOTPO.sk
